Method feeder – ideálne riešenie pre zaneprázdnených rybárov

V poslednej dobe sa mi priestor na dlhšie rybárske výpravy značne zúžil. Pribudli nové povinnosti, ale aj radosti, ktoré jednoducho nemožno prehliadať. Aj preto som sa rozhodol oprášiť svoje methodfeedrové prúty, ktoré už nejaký ten čas oddychovali v rohu garáže. Method feeder je výbornou voľbou pre pracovne vyťažených, no stále vášnivých rybárov – preto aj ten názov článku. Za týždeň som absolvoval štyri niekoľkohodinové vychádzky k miestnej vode "chyť a pusť". 

Je to pokojné štrkovisko, ktoré ponúka ideálne podmienky pre oddych aj aktívny lov, bez zbytočných rušivých elementov. Prvá z týchto vychádzok, ktorú by som rád opísal, sa odohrala počas daždivého dňa – a úprimne, tešil som sa. Vedel som, že kapry takéto počasie milujú. Po horúcom lete sa voda začína ochladzovať a aktivita rýb stúpa. Bolo načase využiť tieto podmienky naplno. Zvolil som si miesto v hlbšej časti jazera, s prístupom k otvorenej vode, ale aj blízkosti popadaných stromov a konárov – ideálne útočisko pre kapry a amure. Po príchode k vode som si začal rozbaľovať výbavu. 

Určite to každý rybár pozná – rázsošky, batožina, výber nástrah… Medzitým som už v hlave kalkuloval, aké vnadenie zvoliť, aby som rybám pošteklil chuťové aj čuchové bunky. Keďže prichádzala jeseň a dni sa skracovali, siahol som po premočených halibut peletách. Nasypal som ich do vedierka a zalial vodou, aby správne nasiakli. Medzitým som zapichol rázsošky a pripravil prúty. Ako nástrahu som zvolil waftersku od Rypomixu, ktorú som nasadil na trň, a krmítko naplnil predvlhčenými peletami. Prvú udicu som nahodil doľava – asi 20 metrov od brehu. Druhú udicu som poslal smerom k potopenému stromu. Nasledovala klasika: položiť prúty na rázsošky, napnúť vlasce, zapnúť baitrunnery a už len čakať. 

Medzičasom som si rozložil stoličku a vďaka silnejúcemu dažďu aj dáždnik. Ubehlo asi 20 minút, no zábery neprichádzali – len občasné pohyby špičky na ľavej udici. Pravá udica bola úplne hluchá, preto som ju vytiahol, vymenil nástrahu a hodil späť na rovnaké miesto. Presne, ako som plánoval – podarilo sa mi trafiť presnú vzdialenosť. Zrazu – pssssst! Otváram radler a v tom okamihu sa špička pravej udice ohýba. Prút sa pomaly, ale isto ohýba, a vlasec sa odvíja. Rýchlo kladiem pivo, vstávam a zasekávam. Ryba si to okamžite namierila k potopenému stromu. 

Vedel som, že nemôžem povoliť ani centimeter – inak ju stratím. Zaprel som sa do prútu a riskoval. Po chvíli sa ryba rozhodla otočiť a zamierila na opačnú stranu jazera. V duchu som si vydýchol – odtiaľ ju už potiahnuť dokážem. Po niekoľkých minútach sa vynorilo krásne zlatisté telo kapra. Ešte pred podberákom spravil zopár výpadov, no márne. Podberám ho a kochám sa – nie je obrovský, ale na feeder veľmi slušný a najmä statočný bojovník. Po rýchlom fotení a ošetrení rany po vpichu háčika kapra vraciam späť do svojho živla.

 Okolo jedenástej prichádza na susedné miesto kamarát Tomáš. Poznáme sa z pretekov, kde pomáham ako organizátor. Hneď sa dávame do reči. Vraj sem prišiel vyrovnať účty – minule tu stratil krásneho kapra. Po krátkej debate sa každý pustíme do svojho. Ja prehadzujem montáže, Tomáš sa chystá na lov. Po čase sa mi ešte podarilo pár pekných záberov – medzi nimi aj amur a dokonca lieň, čo je už celkom rarita. Okolo druhej popoludní sa však všetko ustálilo. 

Vedel som však, že okolo piatej by sa mohla aktivita znova rozbehnúť. Občasne som kontroloval nástrahy a udržiaval kŕmne miesto. O pol štvrtej mi volá ďalší kamarát – Dano. Pýta sa, či som ešte pri vode a či sa môže pridať. Samozrejme – dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Do pol hodiny už sedí vedľa mňa, nahadzuje prúty a hneď dostáva záber. Rybu síce stráca, no krátko na to ho fotím s krásnym amurom uloveným na method feeder. 

Zhruba hodinku a pol sme si ešte užívali spoločné chvíle pri vode. Ryby brali sporadicky, no o to viac sme sa venovali rozhovorom o rybách a živote. Keď sa začalo stmievať, prišiel čas všetko pobaliť a rozlúčiť sa – s kamarátmi aj s touto mojou obľúbenou vodou, ktorá mi opäť darovala krásne zážitky. Na záver by som rád poďakoval spoločnosti *Rypomix* za krmivo a nástrahy, ktoré som mal možnosť vyskúšať počas tejto vydarenej vychádzky. 

Autor: Ladislav Merva