Zemplínsky kapor po druhé 2024 repete.

Zemplínska Šírava, malebné jazero na východnom Slovensku, sa každoročne stáva dejiskom jedného z najprestížnejších a najextrémnejších rybárskych pretekov v Európe – Zemplínsky kapor. Tento medzinárodný pretek láka rybárov z rôznych kútov Strednej Európy, ktorí si prichádzajú zmerať sily v love kaprov a zažiť neopakovateľnú atmosféru.

V roku 2023 sa nám podarilo neskutočné. Siahli sme si na dno svojich síl a vyhrali tento fakt náročný pretek. Týmto vzdávam hold všetkým zúčastneným tímom. Chlapi klobúk dole je to fakt fuška, ale zároveň aj nádherný zážitok, ktorý sme si prišli zopakovať, aj v roku 2024 v rovnakom zložení: Róbert Marinec náš super kapitán bez neho by to vôbec neklaplo, ja ako super špekulant, v jednom kuse niečo vymýšľam .... :D, Janko Juhás náš večný optimista a zdolávač krakenov a taktiež naše pojivo, čo nás všetkých stmeľuje, spája náš kamarát rybár s veľkým R Jimo Gergely, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou nášho tímu. Mám vás rád chlapci.

No späť k pointe od ťuťu muťu :D. Keďže sa nám podarilo vyhrať 15. ročník Zemplínskeho kapra. Pre rok 2024 sme mali štart zdarma ako jednu z cien poskytovaných organizátorom. Nezostávalo nám nič iné, ako sa zbaliť a vyraziť opäť zamiešať karty.

Po úvodnom ceremoniáli sme pristúpili k žrebovaniu Janko načrel do gule osudu a aj hľa lovné miesto uzrelo svetlo sveta, a to v podobe Hôrky číslo 4. No poviem vám pravdu priatelia prvé dojmy boli veľmi zmiešané nakoľko Hôrka nikdy aspoň, čo ma pamäť neklame, aj po rozhovoroch s chlapcami veľmi nehrala veľkú pardubickú, čo sa týka množstva úlovkov. No nevadí, čo je dané treba prijať, a tak sme po žrebe predebatovali noc a ráno sme sa pomaličky všetky tímy odobrali na svoje lovné miesta.

Po rozložení stanového mestečka, kde sme strávili týždeň a príprave všetkých potrebných vecí sme čakali na štart, čo čert nechcel počas dňa sa zdvihol silný vietor a dážď, ktorý trval až do nasledujúceho rána. Po štarte už bola takmer tma a na vode vládli neznesiteľné podmienky tak sme zhodnotili s chlapcami, že po zlomení jednej tyčovej bójky na označovanie lovného miesta necháme prípravy na ráno, keď už budú podmienky na vode prijateľnejšie, máme radi rybačku, ale zdravie a bezpečnosť je na prvom mieste. Takže sme vytiahli karty zapli si hudbu, a tak nejak sme si ten večer oddýchli a podebatovali o taktike. Ja, ako najväčší špekulant som si aj tak jednu z odhodových udíc pripravil a nahodil. Počas debatovania prišiel jeden záber no ani mne sa nechcelo po tom všetkom, vlny dážď a podmienky pod psa pripraviť udicu na ďalší náhod tak som to zabalil.

Na druhý deň po dobrých raňajkách sme už všetko podoťahovali do konca a všetky udice boli na svojich miestach nastražené a čakalo sa na prvú rybu na našom lovnom mieste. Záber prišiel na druhý deň ráno kedy sme sa po prvý krát mohli odfotiť s rybou na brehu. Chlapci zdolali nádherného šupináča cez 12kg. Táto ryba nás veľmi potešila nakoľko sme zaznamenali kontakt s rybou. V ten deň sme si pripísali na konto ešte tri ryby, z ktorých jedna presahovala 18kg. Tak nejako sme s tým udržaním si rýb na kŕmnom mieste bojovali bolo evidentné, že sa tam tá ryba nerada zdržiava nakoľko zábery prichádzali v etapách a bolo zrejmé, že odchytávame ryby, ktore tadiaľ migrujú. Mohlo to byť spôsobené aj tým, že neďaleko sa nachádzali piliere bývalého mosta, čo sme sa dozvedeli od domácich rybárov. Tým pádom bola veľká pravdepodobnosť, že tam budú oddychovať sumce, čo nie je veľmi dobré. Z vlastnej skúseností viem, že taký jeden záškodník s dlhými fúzami vie odstaviť lovné miesto aj na týždne pokiaľ sa nerozhodne, že už mu boilies nechutí alebo ho neodchytíme. Čo sa na preteku aj niektorým tímom podarilo. Nás to obchádzalo na šťastie, ale musím povedať, že aj my sme na deň a pol stíchli po poriadnej krutovláde vetra na Šírave a uvažovali sme, aj nad touto alternatívou, že, čo ak je tam sumec.

Všetko bolo vo vode položené na jedničku no záber nikde. Až napokon v predposledný deň ráno sme sa zhodli na tom, že po viac, ako 12 hodinách prevezieme. Robo a Jimo sadajú do člnov, aby rýchlo previezli. V tom sme s Jankom na brehu spozorovali, že jeden z parťakov má problém. Stál a niečo porábal v člne no napokon problém odstránil a pokračoval v prevážaní. Na brehu nám Robo oznámil, že cca 300m cudzej šnúry vymotal z jednej z našich udíc a previezol. Preto stál cirka v polovici cesty. Po tom, čo sa chlapcom podarilo previesť to ožilo takže môžeme len špekulovať, že problémom bola šnúra v sektore. Lebo po tom sa nám podarilo ešte pripísať dve ryby, čo nám zabezpečilo celkovo druhé miesto v sektore za, čo sme veľmi vďačný.

Celkovo sa nám podarilo uloviť 15 kusov kapra o celkovej váhe 201470g. Bola to opäť vynikajúca skúsenosť a výborná rybačka na Slovenskom mori východu. Za čo ďakujeme organizátorom a tímu rozhodcov, ktorí nám vážili ryby. Chlapci boli ste super a zo srdca vám ďakujeme za super priateľskú atmosféru, ktorú ste tam vytvárali.

Na záver už neostáva nič iné len poďakovať našim rodinám a manželkám, že nám tu´to roztopaš tolerujú za čo si ich nesmierne vážime a ľúbime. A taktiež mi nedá nepoďakovať sa SRZ Michalovce za ich roky neskutočnej práce pri starostlivosti o tak veľkú plochu a taktiež aj chlapcom z rybárskej stráže SRY Michalovce, za príkladné stráženie tých nádherných rýb, ktoré tam žijú v relatívnom bezpečí. Zemplínsky kapor nie je len o love rýb. Je to predovšetkým o prekonávaní samého seba, o tímovej spolupráci a o priateľstve. Za to patrí veľké ďakujem. 

 Autor: Ladislav Merva 

 Poďakovanie za Foto zdroj: Média tímu Zemplínskeho kapra Matúšovi Bučkovi, Petrovi Bindasovi a spol. A taktiež sponzorovi našich tímov rybárskym potrebám Mr.Fishing za to, že aj tento rok sme sa mohli zúčastniť výborného preteku.