Novembrové kapríky z Hornádu

Novembrové kapríky z Hornádu 

Poznáte to asi všetci – jesenné sychravé počasie, ranné hmly, studený vietor a dážď prichádzajúci od severu. Bol to presne ten čas, keď som si povedal, že by nebolo od veci skúsiť chytiť nejakého novembrového kapríka na mojej najobľúbenejšej rieke Hornád.

Zobral som svoje dve feederky, nejaký ten method mix a všetko ostatné potrebné vybavenie. Potom už neostávalo nič iné, len vyraziť k vode a skúsiť šťastie.

Pri vode som zistil, že nápad uloviť v tomto nečase kapríka som nemal asi len ja, ale aj ďalších šesť rybárov. Spočiatku som si myslel, že sa ani nebudem snažiť nájsť si medzi nimi miesto, keďže sa nerád tlačím pri vode s niekým iným, a to hneď z viacerých dôvodov – či už kvôli súkromiu, potrebe mať dostatočný priestor na chytanie a zdolávanie rýb, alebo jednoducho preto, aby som nebol pod drobnohľadom zvedavých očí.

Nakoniec som sa rozhodol prejsť sa po hrádzi, či sa predsa len nenájde nejaké vhodné miesto. A našlo sa, no paradoxne presne medzi loviacimi rybármi – traja po pravej strane a traja po ľavej strane.

Zišiel som dole na "moje miesto", rozhliadol som sa, či nikomu nebudem zavadzať, a začal som sa vybaľovať. Keďže chodím z domu vždy predpripravený, krmivo som už mal nachystané, takže stačilo len naplniť krmítko a nahodiť.

Bum! Neprešlo ani desať minút a špička feederky sa poriadne razantne ohla. Zasekávam a začínam zdolávať prvého kapra. Ale čo?! Aj druhý prút hlási záber. Žeby to bol hneď prvý double?

A tak sa aj stalo – prvý double bol na brehu.

Boli to celkom pekné kapríky, okolo 48–50 centimetrov. Aj keď v tomto úseku sa nachádzajú aj podstatne väčšie ryby, na začiatok to mohlo byť.  Ako čas plynul, špičky pravidelne v určitých intervaloch hlásili kontakt s rybou, ale popravde, nešlo o žiadne veľké úlovky. Boli to doslova len kapríky vo veľkosti približne 40–50 centimetrov, pričom niektoré boli aj menšie. Bolo mi to trochu zvláštne, keďže v tomto úseku sa mi nikdy nedarilo chytať takéto malé kapre. Napriek tomu som bol za tieto kapríky rád, pretože keď som sa tak rozhliadal okolo seba, nikto iný ryby nechytal. Sám som si kládol otázku, či je to krmivom, presnosťou nahadzovania alebo použitou nástrahou. Ťažko to však posúdiť, keďže netuším, ako chytali ostatní rybári.

Ako tak plynul čas, na mojom konte sa zapísal už ani neviem ktorý kaprík. Krmivo už pomaly dochádzalo, a tak som vedel, že sa blíži koniec mojej vychádzky. Nahodil som jedno z posledných krmítok a zrazu pozerám, že sa ku mne blíži jeden zo šiestich rybárov. Možno to poznáte – keď sa vám darí a deje sa to priamo pred očami ostatných rybárov, je len otázkou času, kedy sa niekto z nich postaví a príde sa pozrieť. Pán sa prišiel slušne opýtať, na čo chytám. V takýchto situáciách som často na vážkach, čo povedať. Na jednej strane nechcem a ani neviem klamať, no na druhej strane nikdy neviem, či radím "mäsiarovi", alebo rozumnému rybárovi. Povedal som mu, čo používam, porozprávali sme sa a dokonca sme si aj potykali. Vykľul sa z neho úplne v pohode chlap, dokonca veľmi dobrý športový rybár (doteraz sme stále v kontakte). Kým sme sa rozprávali, ešte prišli nejaké kapre, dokonca aj mrena. Páčilo sa mu, ako sa správam k rybám a aké mám názory. V mnohých veciach sme sa zhodli. Som rád, že medzi nami stále existujú slušní a rozumní rybári.

Došiel koniec mojej rybačky. Krmivo sa minulo a moje rybárske srdce bolo spokojné. Nakoniec, rovnako ako na začiatku, prišiel aj druhý double. Celkovo sa mi podarilo chytiť 12 kaprov, jednu mrenu a ďalšie štyri kapre mi počas zdolávania spadli. Nie je to zlý výsledok na približne tri a pol hodinovú rybačku v sedemnásťkilometrovom vetre, pri snežení a miestami aj v daždi. Čo poviete?

Možno čakáte, že na konci prezradím moje "know-how", ako sa mi podarilo zachytať toľko kaprov v takomto nečase, ale nestane sa tak. Prečo? Pretože som názoru, že každý rybár by si mal vyšliapať vlastnú cestu, prísť na to, čo mu funguje a čomu verí. Verte tomu, že úspech, ktorý dosiahnete vlastným úsilím, je oveľa krajší ako ten, pri ktorom ste dostali návod, ako ho dosiahnuť.

Môžem povedať len toľko, že som používal jemné montáže a nástrahy či návnady, ktorým na sto percent verím. A presne tak by to podľa mňa mal mať každý rybár. Neboli to veľké ryby, ktoré sa mi podarilo chytiť počas tejto vychádzky, ale ani cieľom nebolo chytať kapitálne kusy. Samozrejme, povedzme si úprimne – keby boli väčšie, určite by to nebolo na škodu. Hlavným cieľom však bolo pokúsiť sa vyčariť si nejakú tú rybku počas takéhoto nečasu.

Každému slušnému rybárovi prajem nech sa mu darí, nech sa prúty ohýbajú a podložky nech sú mokré.

Petrov zdar !!!

Autor: Ľuboslav Konrády