Predlžený víkend na krásnom Jasove.
Naša výprava sa začala v piatok popoludní. Najskôr sme si pripravili kŕmenie a následne som sa vybral pohľadať miesto vo vode, kde by sa mohli zdržiavať ryby. Keďže kamarátovým cieľom bolo uloviť jesetera, práve ten bol našou hlavnou cieľovou rybou. Preto som vyhľadával skôr hlbšie miesta, keďže sa mi to pri predchádzajúcej výprave celkom osvedčilo.
Na začiatok sme zvolili menšie nástrahy položené na dne. Ja som si jednu udicu vyviezol trochu bokom, pretože som dúfal skôr v záber od kapra. Našiel som si sľubné miesto pod brehom na malom schodíku, kam som svoju montáž uložil. Ako nástrahu na kapra som zvolil vyvážené dve 24 mm boilies.
Potom už ostávalo len čakať. Prvý záber prišiel až ráno o piatej hodine – a bol to jeseter. Paradoxne však zabral práve na moju udicu. 😊
Jesetera sme rýchlo odfotili a po krátkom rozplávaní putoval späť do svojho revíru. Nahodili sme montáže naspäť s nádejou, že sa v okolí zdržiava viac rýb. Ďalší záber prišiel až okolo druhej popoludní. Tentoraz však zabral na tú správnu udicu, takže misia bola splnená a kamarát si konečne vytiahol svojho vytúženého jesetera. 😊 A čo je na tom najlepšie? Bol to s najväčšou pravdepodobnosťou ten istý jedinec ako ráno – zrejme mu naše kŕmenie naozaj chutilo. 😊
Prehodili sme udice a čakanie pokračovalo. Medzitým prišli ďalší rybári a zastavil sa pri nás aj porybný. Krátko sme sa porozprávali, keď sa zrazu ozval signalizátor na udici, ktorú som mal položenú pod brehom na kapra. Svinger sa pomaly zdvihol a zostal visieť hore.
Hneď po zdvihnutí udice som cítil, že na druhom konci je niečo poriadne. Keď sa ryba približne v polovici jazera prvýkrát ukázala na hladine, porybný zahlásil, že to bude jazerná legenda s hmotnosťou okolo 32 kg. V tej chvíli sa mi poriadne roztriasli ruky. Okolo nás sa medzitým zišlo približne tridsať zvedavých rybárov a okoloidúcich.
Ako sa však ryba približovala, ukázalo sa, že to predsa len nie je ona. Napriek tomu bolo jasné, že ide o nádherného kapra. V duchu som si hovoril, že by som konečne mohol prekonať svoj osobný rekord a dostať sa cez magickú hranicu 20 kg.
Ryba však bojovala zo všetkých síl a vôbec sa jej nechcelo do podberáka. Zdolávanie trvalo približne 40 minút, no stálo to za každú sekundu. Po bezpečnom podobrati sme rybu ošetrili a vo vážiacom saku zavesili na vážiacu trojnožku. Váha sa nakoniec zastavila na hodnote "iba" 17,6 kg. Sklamanie sa však nedostavilo. Ryba bola vo výbornej kondícii, neuveriteľne silná a bojovná a práve takýto súboj robí rybárčinu nezabudnuteľnou. Po spoločnom odfotení a šetrnom vypustení späť do vody som montáž opäť vyviezol na to isté miesto pod brehom. Dúfal som, že tam na mňa čaká ešte jedno podobné prekvapenie.
Noc bola pokojná a bez jedinej akcie. Ani jeden z nás sa nedočkal záberu. Ďalší prišiel až v nedeľu o 13:30, keď sa opäť rozozvučal signalizátor na udici položenej pod brehom. Tentoraz to nebol kapor, ale môj prvý amur z tohto rybníka. Po krátkej, no príjemnej zdolávačke sme ho zvážili a váha sa zastavila na krásnych 11,9 kg.
Práve v tom čase nás prišiel navštíviť aj synovec so svojím kamarátom. Obaja si veľmi chceli vyskúšať zdolať rybu, a tak som im sľúbil, že najbližší záber bude patriť im. Našťastie na seba nenechal dlho čakať. Rybu som zasekol a podal udicu jednému z chlapcov. Po chvíli boja sa im spoločne podarilo úspešne zdolať krásneho jesetera. Radosť v ich očiach bola na nezaplatenie a pre mňa to bol možno ešte krajší zážitok, ako keby som tú rybu zdolával sám.
Po opätovnom vyvezení montáží sme pokračovali v čakaní. Podvečer prišiel z toho istého miesta ešte jeden kapor s hmotnosťou 7,8 kg. Do ďalšieho rána sa už nič zaujímavé neudialo. V pondelok o piatej ráno ma potešil ďalší kapor s hmotnosťou 12,9 kg. Pôvodne sme mali výpravu ukončiť už v pondelok, no rozhodol som sa zostať ešte o deň dlhšie. A oplatilo sa. V podvečer mi totiž zabral ešte pekný amur s hmotnosťou 7 kg, ktorý sa stal krásnou bodkou za celou výpravou.
Z rybníka som odchádzal plný skvelých zážitkov, krásnych súbojov a nezabudnuteľných chvíľ pri vode. Už teraz sa teším na ďalšiu návštevu tohto nádherného rybníka.
Petrov zdar!
Autor: Tomáš Ozaniak